Velmi vam dakujem vcera za prichod na Velvyslanectvo SR v Bern, za prijatie, za teply caj, ukazali sme v prvom rade, ze sme slusni, aj ked zdrveni alebo nahnevani, uctili sme si pietnou spomienkou tak, ako nas vychovali.
Zaroven ale ukazali k danej zalezitosti svoj postoj. Dakujem, ze moja iniciativa dopadla tak nadherne ako vcera. Dakujem do St.Gallen za podnet ste úzasné dievcatá, obe! Za ucasti Velvyslankyne SR, zamestnancov uradu, krajanov od St.Gallenu cez Zürich, Basel, Bern, rodiny aj s detickami, studenti alebo prichodiaci rovno z prace ale aj chori, dakujem vam vsetkym!
Mali sme moznost vidiet, ze ani nam to tu nieje jedno, velmi si to vazim a ako som vam povedala vcera, verme uz len v spravodlivost. Tak isto dakujem aj pietnej spomienke v Zürichu a v Zeneve, ste super!
My sme boli ticho. A viac ako jednu minutu, boli sme ticho velmi dlho, az na nase dva prihovory skoro cely cas a priznam sa, jedina veta, ktora mi isla hlavou pri pohlade na vsetky zapalene sviecky, fotku zavrazdeneho novinara Jana Kuciaka a jeho snubenice Martiny Kusnirovej, a nas stojacich tam v tme, snehu a v zime, pred budovou Slovenskeho Velvyslanectva bola “toto je prúser” nerozumieme, nechapeme ani my. U nas bolo zaujimavostou aj to, ked sa ma Velvyslankyna SR vo Švajciarsku pani Andrea Elscheková Matisová pytala, ci by bolo vhodne sa pomodlit, odpovedala som samozrejme a tak nejak sme sa my namiesto spievania hymny zrazu zacali spolocne a nahlas modlit.
Za nich dvoch, za ludi na Slovensku, za nase rodiny aj priatelov.
Dakujem este raz prisla som domov po polnoci ale s mierom v dusi krasny vikend:-)
#skutoksastal #allforjan
Irena Habinaková
