Ďakujem Ayran, ďakujem SBB

Mal som tak hoďku čas vo Winthy na prestup do ďalšieho vlaku, tak reku dám si kebab.




Nabehnem tam, a ako vždy keď si ho dám, tak aj dnes si objednávam fantu na zapitie a očkom stále poškuľujem po turkoch ako to zapíjaju Ayranom (nejaké ich kyslé mlieko či čo to je). Nedalo mi, tak som si aj ja jedno objednal a pustil sa do žranice. Zladoval som to a všetko pekne zapil Ayranom.

Kuknem na hodinky ešte mám 15 minút tak si vonku zapálim. Jeden šluk a už cítim nejaké divné chvenie v žalúdku. Ďalší šluk a už sa mi začína točiť hlava a zisťujem že zapiť nejaké pomleté kopytá zvané kebab Ayranom nebol najlepší nápad.

Prišiel vlak a ja sa dávam na útek. Naskočím dnu, hajzlík mimo provoz a ja cítim že buď omdliem, alebo mi odjebe bok. Bežím cez celý vlak a v poslednom vagóne nachádzam záchod. Obsadené !

To už som začal myslieť kreatívne a hľadať miesto kde to celé. ..keď v tom, dvere sa otváraju a pánko opúšťa trón. Doplazím sa dnu, tam smrad jak v opičárni a toaleťák nikde. Preklial som seba, kebab,  SBB ale keď musíš tak musíš. Ešte že je taká zima a človek ma na sebe viac vrstiev oblečenia. Improvizujem a začínam trhať tričko, keď v tom mi začne na dvere búchať štik-lístok… Momeeeent !!!

O 5 minút otváram a ten frajer sa začne smiať jak mentál, kuknem do zrkadla a ja tričko jak tanečníčka Lambády (mám ho stále na sebe-teda golier a polku rukávu) nabudúce si dám do kebabu ešte nejaké feferónky nech mám kurva celodenný zážitok…

Za sdílení děkujeme

Komentovat pomocí facebooku

Diskuze

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *