Ďakujem Ayran, ďakujem SBB

Mal som tak hoďku čas vo Winthy na prestup do ďalšieho vlaku, tak reku dám si kebab.




Nabehnem tam, a ako vždy keď si ho dám, tak aj dnes si objednávam fantu na zapitie a očkom stále poškuľujem po turkoch ako to zapíjaju Ayranom (nejaké ich kyslé mlieko či čo to je). Nedalo mi, tak som si aj ja jedno objednal a pustil sa do žranice. Zladoval som to a všetko pekne zapil Ayranom.

Kuknem na hodinky ešte mám 15 minút tak si vonku zapálim. Jeden šluk a už cítim nejaké divné chvenie v žalúdku. Ďalší šluk a už sa mi začína točiť hlava a zisťujem že zapiť nejaké pomleté kopytá zvané kebab Ayranom nebol najlepší nápad.

Prišiel vlak a ja sa dávam na útek. Naskočím dnu, hajzlík mimo provoz a ja cítim že buď omdliem, alebo mi odjebe bok. Bežím cez celý vlak a v poslednom vagóne nachádzam záchod. Obsadené !

To už som začal myslieť kreatívne a hľadať miesto kde to celé. ..keď v tom, dvere sa otváraju a pánko opúšťa trón. Doplazím sa dnu, tam smrad jak v opičárni a toaleťák nikde. Preklial som seba, kebab,  SBB ale keď musíš tak musíš. Ešte že je taká zima a človek ma na sebe viac vrstiev oblečenia. Improvizujem a začínam trhať tričko, keď v tom mi začne na dvere búchať štik-lístok… Momeeeent !!!

O 5 minút otváram a ten frajer sa začne smiať jak mentál, kuknem do zrkadla a ja tričko jak tanečníčka Lambády (mám ho stále na sebe-teda golier a polku rukávu) nabudúce si dám do kebabu ešte nejaké feferónky nech mám kurva celodenný zážitok…

Za sdílení děkujeme

Komentovat pomocí facebooku

Napsat komentář

Close Menu